Do zlata možno investovať pri obchodovaní s futures alebo počas krízy. Zlato sa totiž pokladá za jeden z nastabilnejších investičných nástrojov. Je najstarším a najúčinnejším meradlom kapitálu a bohatstva. Na tento účel sa používali aj iné drahé kovy. Generácie sa síce menili, ale zlato bolo vždy spoločnou protihodnoutou, platobným prostriedkom a súčasne komoditou. Systém zlatého štandardu mal veľký vplyv na svetový ekonomický vývoj v 19. - 20. storočí. Pred zlatom ustupovali aj hranice štátov, a až do 70. rokov 20. storočia zlato slúžilo ako hlavná svetová mena. Vďaka tomu boli operácie s drahými kovmi pod prísnou kontrolou. Vo všeobecnosti sa transakcie uskutočňovali na úrovni menových orgánov štátov a medzinárodných finančných organizácií.
Rozpory v tomto systéme však vyústili do kvalitatívnych zmien, v dôsledku čoho vznikli pohyblivé kurzy mien. Tým sa úloha zlata zmenila, z právneho hľadiska už nebolo súčasťou obratu svetových mien. Obchodovanie so zlatom sa začalo liberalizovať a právo jednotlivcov fyzicky vlastniť kovy sa rozšírilo. Trh drahých kovov sa transformoval, zmenila sa nielen struktura trhu, ale aj jeho účastníci a spektrum operácií. V súčasnosti už zlato síce nie je platobným prostriedkom, zostáva však súčasťou systému ekonomických vzťahov. Dnešný svetový trh so zlatom predstavuje komplex vnútroštátnych a medzinárodných trhov, nad ktorými štát prakticky nemá kontrolu. To všetko zaručuje možnosť 24 hodinového globálneho obchodovania nielen s drahými kovmi, ale aj s nástrojmi, ktoré sú z kovov odvodené (kovové deriváty).
Štruktúru dopytu na svetovom trhu so zlatom možno menovite rozdeliť na 3 zložky: hromadenie na všetkých úrovniach, priemyselná a domáca spotreba a špekulatívne operácie. Ponuku tvoria drahé kovy, súkromné a verejné rezervy, spracovanie zlatonosných rúd a nelegálne obchodovanie. Hlavními zdrojmi ponuky sú výrobcovia zlata, pirčom hlavnými kupujúcim sú tí, ktorí ho používajú na priemyselné účely.
V dôsledku rôznych faktorov sa jedni aj druhí na trhu objavujú nepravidelne. O vzostupoch a pádoch na trhu drahých kovov však budeme hovoriť neskôr.
Zlato na trhoch.
Medzinárodné trhy so zlatom sa nachádzajú v Zürichu, Hongkongu, Londýne, New Yorku či v Dubaji. Obchoduje na nich len obmedzený počet účastníkov, ktorí musia spĺňať prísne požiadavky. Zvyčajne sú to veľké banky a špecializované spoločnosti, ktoré majú dobrú povesť a bonitu. Spektrum možných transakcií na medzinárodnom trhu je pomerne široké. Neexistujú žiadne dane ani colná kontrola. Veľké operácie s drahými kovmi sa vykonávajú 24 hodín denne, čo zabezpečuje rozsiahla sieť klientov zameraných na trh so zlatom. Obchodovanie nie je prísne regulované: pravidlá stanovujú samotní účastníci trhu.
Domáce trhy so zlatom sú trhy v rámci jednej alebo viacerých krajín zamerané najmä na miestnych investorov. Rozdeľujú sa na otvorené a regulované trhy. Otvorené trhy sú takmer všetky trhy v Európe, napríklad v Miláne, Paríži, Amsterdame a Frankfurte nad Mohanom. Regulované trhy sa nachádzajú v krajinách tretieho sveta. Na domácich trhoch sa operácie väčšinou uskutočňujú s malými prútmi a mincami, pričom platobným prostriedkom sú národné meny.
Čierne trhy možno nájsť v niektorých krajinách na ázijskom kontinente. Ich existencia súvisí s tým, že operácie so zlatom sú pod úplnou kontrolou štátu. Čierne trhy koexistujú s uzavretými trhmi. Uzavrežý trh je druhom radikálne organizovaného domáceho trhu, na ktorom je dovoz aj vývoz zlata zakázaný. Pre daňové sadzby nie je obchodovanie s drahými kovmi na takomto trhu ziskové, pretože domáce ceny presahujú svetové ceny zlata.
Účastníci na trhoch so zlatom.
Zlatokopi
Väčšina zlata na trhu pochádza od výrobcov zlata. Ide o malé podniky či veľké spoločnosti. Je celkom logické, že vplyv spoločnosti na trh závisí od množstva zlata, ktoré dodáva. Ostatní účastníci trhu preto venujú osobitnú pozornosť tomu, ako sa správajú najväčší výrobcovia zlata.
Priemysel.
Priemyselné a klenotnícke podniky, rovnako ako spoločnosti, ktorá sa zaoberajú rafináciou (čistením zlata na rýdzosť).
Burzy.
Najväčšie burzy v niektorých krajinách majú osobitné oddelenia, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s drahými kovmi a najmä so zlatom.
Investori.
Investori majú rôzne záujmy, a existujú rôzne druhy investícií do aktív súvisiacich so zlatom. Najobľúbenejším aktívom investorov na trhu so zlatom sú rozdielové zmluvy (CFD).
Bankový sektor.
Najväčšími subjektmi na trhu so zlatom, ktoré určujú pravidlá, sú v súčasnosti národné banky. V súvislosti národnými bankami je potrebné uviesť, že aktívny predaj rezervného zlata síce nie je ich hlavným cieľom, prejavujú však záujem o aktívne využívanie rezerv. Centrálne banky majú veľký vplyv na stav trhu. To sa prejavilo najmä v 90. rokoch 20. storočia.
Sprostredkovatelia a obchodníci.
Profesionálni sprostredkovateľia a obchodníci na trhoch so zlatom sú špecializované firmy a komerčné banky. Zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pretože takmer všetko zlato prechádza najprv ich rukami.
Trh s fyzickým zlatom (bullion market).
Najväčšie množstvo operácií s čistým zlatom sa uskutočňuje v Londýne a v Zürichu. Väčšina obchodných operácií so zlatom sa pôvodne vykonávala v Londýne, a to vďaka dodávkam kovu zo štátov Britského spoločenstva národov, najmä z Juhoafrickej republiky. Obchodovanie so vzácnymi kovmi tu bolo veľmi dobre zorganizované. Z Londýna sa zlato prevážalo do kontinentálnej Európy a odtiaľ ďalej na Stredný východ.